Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
storniere
du
stornierest
er/sie/es
storniere
wir
stornieren
ihr
stornieret
sie/Sie
stornieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe storniert
du
habest storniert
er/sie/es
habe storniert
wir
haben storniert
ihr
habet storniert
sie/Sie
haben storniert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stornieren
du
werdest stornieren
er/sie/es
werde stornieren
wir
werden stornieren
ihr
werdet stornieren
sie/Sie
werden stornieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde storniert haben
du
werdest storniert haben
er/sie/es
werde storniert haben
wir
werden storniert haben
ihr
werdet storniert haben
sie/Sie
werden storniert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stornierte
du
storniertest
er/sie/es
stornierte
wir
stornierten
ihr
storniertet
sie/Sie
stornierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte storniert
du
hättest storniert
er/sie/es
hätte storniert
wir
hätten storniert
ihr
hättet storniert
sie/Sie
hätten storniert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stornieren
du
würdest stornieren
er/sie/es
würde stornieren
wir
würden stornieren
ihr
würdet stornieren
sie/Sie
würden stornieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde storniert haben
du
würdest storniert haben
er/sie/es
würde storniert haben
wir
würden storniert haben
ihr
würdet storniert haben
sie/Sie
würden storniert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stornieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
