Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ströme
du
strömest
er/sie/es
ströme
wir
strömen
ihr
strömet
sie/Sie
strömen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geströmt
du
seiest geströmt; seist geströmt
er/sie/es
sei geströmt
wir
seien geströmt
ihr
seiet geströmt
sie/Sie
seien geströmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde strömen
du
werdest strömen
er/sie/es
werde strömen
wir
werden strömen
ihr
werdet strömen
sie/Sie
werden strömen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geströmt sein
du
werdest geströmt sein
er/sie/es
werde geströmt sein
wir
werden geströmt sein
ihr
werdet geströmt sein
sie/Sie
werden geströmt sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
strömte
du
strömtest
er/sie/es
strömte
wir
strömten
ihr
strömtet
sie/Sie
strömten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geströmt
du
wärest geströmt
er/sie/es
wäre geströmt
wir
wären geströmt
ihr
wäret geströmt
sie/Sie
wären geströmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde strömen
du
würdest strömen
er/sie/es
würde strömen
wir
würden strömen
ihr
würdet strömen
sie/Sie
würden strömen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geströmt sein
du
würdest geströmt sein
er/sie/es
würde geströmt sein
wir
würden geströmt sein
ihr
würdet geströmt sein
sie/Sie
würden geströmt sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [strömen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.