Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stufe
du
stufest
er/sie/es
stufe
wir
stufen
ihr
stufet
sie/Sie
stufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestuft
du
habest gestuft
er/sie/es
habe gestuft
wir
haben gestuft
ihr
habet gestuft
sie/Sie
haben gestuft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stufen
du
werdest stufen
er/sie/es
werde stufen
wir
werden stufen
ihr
werdet stufen
sie/Sie
werden stufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestuft haben
du
werdest gestuft haben
er/sie/es
werde gestuft haben
wir
werden gestuft haben
ihr
werdet gestuft haben
sie/Sie
werden gestuft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stufte
du
stuftest
er/sie/es
stufte
wir
stuften
ihr
stuftet
sie/Sie
stuften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestuft
du
hättest gestuft
er/sie/es
hätte gestuft
wir
hätten gestuft
ihr
hättet gestuft
sie/Sie
hätten gestuft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stufen
du
würdest stufen
er/sie/es
würde stufen
wir
würden stufen
ihr
würdet stufen
sie/Sie
würden stufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestuft haben
du
würdest gestuft haben
er/sie/es
würde gestuft haben
wir
würden gestuft haben
ihr
würdet gestuft haben
sie/Sie
würden gestuft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
