Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stütze
du
stützest
er/sie/es
stütze
wir
stützen
ihr
stützet
sie/Sie
stützen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestützt
du
habest gestützt
er/sie/es
habe gestützt
wir
haben gestützt
ihr
habet gestützt
sie/Sie
haben gestützt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stützen
du
werdest stützen
er/sie/es
werde stützen
wir
werden stützen
ihr
werdet stützen
sie/Sie
werden stützen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestützt haben
du
werdest gestützt haben
er/sie/es
werde gestützt haben
wir
werden gestützt haben
ihr
werdet gestützt haben
sie/Sie
werden gestützt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stützte
du
stütztest
er/sie/es
stützte
wir
stützten
ihr
stütztet
sie/Sie
stützten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestützt
du
hättest gestützt
er/sie/es
hätte gestützt
wir
hätten gestützt
ihr
hättet gestützt
sie/Sie
hätten gestützt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stützen
du
würdest stützen
er/sie/es
würde stützen
wir
würden stützen
ihr
würdet stützen
sie/Sie
würden stützen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestützt haben
du
würdest gestützt haben
er/sie/es
würde gestützt haben
wir
würden gestützt haben
ihr
würdet gestützt haben
sie/Sie
würden gestützt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stützen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
