Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
suche
du
suchest
er/sie/es
suche
wir
suchen
ihr
suchet
sie/Sie
suchen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesucht
du
habest gesucht
er/sie/es
habe gesucht
wir
haben gesucht
ihr
habet gesucht
sie/Sie
haben gesucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde suchen
du
werdest suchen
er/sie/es
werde suchen
wir
werden suchen
ihr
werdet suchen
sie/Sie
werden suchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesucht haben
du
werdest gesucht haben
er/sie/es
werde gesucht haben
wir
werden gesucht haben
ihr
werdet gesucht haben
sie/Sie
werden gesucht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
suchte
du
suchtest
er/sie/es
suchte
wir
suchten
ihr
suchtet
sie/Sie
suchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesucht
du
hättest gesucht
er/sie/es
hätte gesucht
wir
hätten gesucht
ihr
hättet gesucht
sie/Sie
hätten gesucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde suchen
du
würdest suchen
er/sie/es
würde suchen
wir
würden suchen
ihr
würdet suchen
sie/Sie
würden suchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesucht haben
du
würdest gesucht haben
er/sie/es
würde gesucht haben
wir
würden gesucht haben
ihr
würdet gesucht haben
sie/Sie
würden gesucht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [suchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
