Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tage
du
tagest
er/sie/es
tage
wir
tagen
ihr
taget
sie/Sie
tagen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getagt
du
habest getagt
er/sie/es
habe getagt
wir
haben getagt
ihr
habet getagt
sie/Sie
haben getagt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tagen
du
werdest tagen
er/sie/es
werde tagen
wir
werden tagen
ihr
werdet tagen
sie/Sie
werden tagen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getagt haben
du
werdest getagt haben
er/sie/es
werde getagt haben
wir
werden getagt haben
ihr
werdet getagt haben
sie/Sie
werden getagt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tagte
du
tagtest
er/sie/es
tagte
wir
tagten
ihr
tagtet
sie/Sie
tagten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getagt
du
hättest getagt
er/sie/es
hätte getagt
wir
hätten getagt
ihr
hättet getagt
sie/Sie
hätten getagt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tagen
du
würdest tagen
er/sie/es
würde tagen
wir
würden tagen
ihr
würdet tagen
sie/Sie
würden tagen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getagt haben
du
würdest getagt haben
er/sie/es
würde getagt haben
wir
würden getagt haben
ihr
würdet getagt haben
sie/Sie
würden getagt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tagen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
