Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tanze
du
tanzest
er/sie/es
tanze
wir
tanzen
ihr
tanzet
sie/Sie
tanzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getanzt
du
habest getanzt
er/sie/es
habe getanzt
wir
haben getanzt
ihr
habet getanzt
sie/Sie
haben getanzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tanzen
du
werdest tanzen
er/sie/es
werde tanzen
wir
werden tanzen
ihr
werdet tanzen
sie/Sie
werden tanzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getanzt haben
du
werdest getanzt haben
er/sie/es
werde getanzt haben
wir
werden getanzt haben
ihr
werdet getanzt haben
sie/Sie
werden getanzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tanzte
du
tanztest
er/sie/es
tanzte
wir
tanzten
ihr
tanztet
sie/Sie
tanzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getanzt
du
hättest getanzt
er/sie/es
hätte getanzt
wir
hätten getanzt
ihr
hättet getanzt
sie/Sie
hätten getanzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tanzen
du
würdest tanzen
er/sie/es
würde tanzen
wir
würden tanzen
ihr
würdet tanzen
sie/Sie
würden tanzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getanzt haben
du
würdest getanzt haben
er/sie/es
würde getanzt haben
wir
würden getanzt haben
ihr
würdet getanzt haben
sie/Sie
würden getanzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tanzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
