Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tätige
du
tätigest
er/sie/es
tätige
wir
tätigen
ihr
tätiget
sie/Sie
tätigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getätigt
du
habest getätigt
er/sie/es
habe getätigt
wir
haben getätigt
ihr
habet getätigt
sie/Sie
haben getätigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tätigen
du
werdest tätigen
er/sie/es
werde tätigen
wir
werden tätigen
ihr
werdet tätigen
sie/Sie
werden tätigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getätigt haben
du
werdest getätigt haben
er/sie/es
werde getätigt haben
wir
werden getätigt haben
ihr
werdet getätigt haben
sie/Sie
werden getätigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tätigte
du
tätigtest
er/sie/es
tätigte
wir
tätigten
ihr
tätigtet
sie/Sie
tätigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getätigt
du
hättest getätigt
er/sie/es
hätte getätigt
wir
hätten getätigt
ihr
hättet getätigt
sie/Sie
hätten getätigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tätigen
du
würdest tätigen
er/sie/es
würde tätigen
wir
würden tätigen
ihr
würdet tätigen
sie/Sie
würden tätigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getätigt haben
du
würdest getätigt haben
er/sie/es
würde getätigt haben
wir
würden getätigt haben
ihr
würdet getätigt haben
sie/Sie
würden getätigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tätigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
