Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tauche
du
tauchest
er/sie/es
tauche
wir
tauchen
ihr
tauchet
sie/Sie
tauchen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getaucht
du
habest getaucht
er/sie/es
habe getaucht
wir
haben getaucht
ihr
habet getaucht
sie/Sie
haben getaucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tauchen
du
werdest tauchen
er/sie/es
werde tauchen
wir
werden tauchen
ihr
werdet tauchen
sie/Sie
werden tauchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getaucht haben
du
werdest getaucht haben
er/sie/es
werde getaucht haben
wir
werden getaucht haben
ihr
werdet getaucht haben
sie/Sie
werden getaucht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tauchte
du
tauchtest
er/sie/es
tauchte
wir
tauchten
ihr
tauchtet
sie/Sie
tauchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getaucht
du
hättest getaucht
er/sie/es
hätte getaucht
wir
hätten getaucht
ihr
hättet getaucht
sie/Sie
hätten getaucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tauchen
du
würdest tauchen
er/sie/es
würde tauchen
wir
würden tauchen
ihr
würdet tauchen
sie/Sie
würden tauchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getaucht haben
du
würdest getaucht haben
er/sie/es
würde getaucht haben
wir
würden getaucht haben
ihr
würdet getaucht haben
sie/Sie
würden getaucht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tauchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
