Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
teile
du
teilest
er/sie/es
teile
wir
teilen
ihr
teilet
sie/Sie
teilen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geteilt
du
habest geteilt
er/sie/es
habe geteilt
wir
haben geteilt
ihr
habet geteilt
sie/Sie
haben geteilt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde teilen
du
werdest teilen
er/sie/es
werde teilen
wir
werden teilen
ihr
werdet teilen
sie/Sie
werden teilen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geteilt haben
du
werdest geteilt haben
er/sie/es
werde geteilt haben
wir
werden geteilt haben
ihr
werdet geteilt haben
sie/Sie
werden geteilt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
teilte
du
teiltest
er/sie/es
teilte
wir
teilten
ihr
teiltet
sie/Sie
teilten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geteilt
du
hättest geteilt
er/sie/es
hätte geteilt
wir
hätten geteilt
ihr
hättet geteilt
sie/Sie
hätten geteilt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde teilen
du
würdest teilen
er/sie/es
würde teilen
wir
würden teilen
ihr
würdet teilen
sie/Sie
würden teilen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geteilt haben
du
würdest geteilt haben
er/sie/es
würde geteilt haben
wir
würden geteilt haben
ihr
würdet geteilt haben
sie/Sie
würden geteilt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [teilen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
