Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tolle
du
tollest
er/sie/es
tolle
wir
tollen
ihr
tollet
sie/Sie
tollen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getollt
du
habest getollt
er/sie/es
habe getollt
wir
haben getollt
ihr
habet getollt
sie/Sie
haben getollt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tollen
du
werdest tollen
er/sie/es
werde tollen
wir
werden tollen
ihr
werdet tollen
sie/Sie
werden tollen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getollt haben
du
werdest getollt haben
er/sie/es
werde getollt haben
wir
werden getollt haben
ihr
werdet getollt haben
sie/Sie
werden getollt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tollte
du
tolltest
er/sie/es
tollte
wir
tollten
ihr
tolltet
sie/Sie
tollten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getollt
du
hättest getollt
er/sie/es
hätte getollt
wir
hätten getollt
ihr
hättet getollt
sie/Sie
hätten getollt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tollen
du
würdest tollen
er/sie/es
würde tollen
wir
würden tollen
ihr
würdet tollen
sie/Sie
würden tollen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getollt haben
du
würdest getollt haben
er/sie/es
würde getollt haben
wir
würden getollt haben
ihr
würdet getollt haben
sie/Sie
würden getollt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tollen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
