Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trainiere
du
trainierest
er/sie/es
trainiere
wir
trainieren
ihr
trainieret
sie/Sie
trainieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe trainiert
du
habest trainiert
er/sie/es
habe trainiert
wir
haben trainiert
ihr
habet trainiert
sie/Sie
haben trainiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trainieren
du
werdest trainieren
er/sie/es
werde trainieren
wir
werden trainieren
ihr
werdet trainieren
sie/Sie
werden trainieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde trainiert haben
du
werdest trainiert haben
er/sie/es
werde trainiert haben
wir
werden trainiert haben
ihr
werdet trainiert haben
sie/Sie
werden trainiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
trainierte
du
trainiertest
er/sie/es
trainierte
wir
trainierten
ihr
trainiertet
sie/Sie
trainierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte trainiert
du
hättest trainiert
er/sie/es
hätte trainiert
wir
hätten trainiert
ihr
hättet trainiert
sie/Sie
hätten trainiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trainieren
du
würdest trainieren
er/sie/es
würde trainieren
wir
würden trainieren
ihr
würdet trainieren
sie/Sie
würden trainieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde trainiert haben
du
würdest trainiert haben
er/sie/es
würde trainiert haben
wir
würden trainiert haben
ihr
würdet trainiert haben
sie/Sie
würden trainiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [trainieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
