Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
traue
du
trauest
er/sie/es
traue
wir
trauen
ihr
trauet
sie/Sie
trauen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getraut
du
habest getraut
er/sie/es
habe getraut
wir
haben getraut
ihr
habet getraut
sie/Sie
haben getraut
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trauen
du
werdest trauen
er/sie/es
werde trauen
wir
werden trauen
ihr
werdet trauen
sie/Sie
werden trauen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getraut haben
du
werdest getraut haben
er/sie/es
werde getraut haben
wir
werden getraut haben
ihr
werdet getraut haben
sie/Sie
werden getraut haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
traute
du
trautest
er/sie/es
traute
wir
trauten
ihr
trautet
sie/Sie
trauten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getraut
du
hättest getraut
er/sie/es
hätte getraut
wir
hätten getraut
ihr
hättet getraut
sie/Sie
hätten getraut
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trauen
du
würdest trauen
er/sie/es
würde trauen
wir
würden trauen
ihr
würdet trauen
sie/Sie
würden trauen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getraut haben
du
würdest getraut haben
er/sie/es
würde getraut haben
wir
würden getraut haben
ihr
würdet getraut haben
sie/Sie
würden getraut haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [trauen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.