Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
treffe
du
treffest
er/sie/es
treffe
wir
treffen
ihr
treffet
sie/Sie
treffen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getroffen
du
habest getroffen
er/sie/es
habe getroffen
wir
haben getroffen
ihr
habet getroffen
sie/Sie
haben getroffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde treffen
du
werdest treffen
er/sie/es
werde treffen
wir
werden treffen
ihr
werdet treffen
sie/Sie
werden treffen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getroffen haben
du
werdest getroffen haben
er/sie/es
werde getroffen haben
wir
werden getroffen haben
ihr
werdet getroffen haben
sie/Sie
werden getroffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
träfe
du
träfest; träfst
er/sie/es
träfe
wir
träfen
ihr
träfet; träft
sie/Sie
träfen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getroffen
du
hättest getroffen
er/sie/es
hätte getroffen
wir
hätten getroffen
ihr
hättet getroffen
sie/Sie
hätten getroffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde treffen
du
würdest treffen
er/sie/es
würde treffen
wir
würden treffen
ihr
würdet treffen
sie/Sie
würden treffen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getroffen haben
du
würdest getroffen haben
er/sie/es
würde getroffen haben
wir
würden getroffen haben
ihr
würdet getroffen haben
sie/Sie
würden getroffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [treffen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
