Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trenne
du
trennest
er/sie/es
trenne
wir
trennen
ihr
trennet
sie/Sie
trennen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getrennt
du
habest getrennt
er/sie/es
habe getrennt
wir
haben getrennt
ihr
habet getrennt
sie/Sie
haben getrennt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trennen
du
werdest trennen
er/sie/es
werde trennen
wir
werden trennen
ihr
werdet trennen
sie/Sie
werden trennen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getrennt haben
du
werdest getrennt haben
er/sie/es
werde getrennt haben
wir
werden getrennt haben
ihr
werdet getrennt haben
sie/Sie
werden getrennt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
trennte
du
trenntest
er/sie/es
trennte
wir
trennten
ihr
trenntet
sie/Sie
trennten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getrennt
du
hättest getrennt
er/sie/es
hätte getrennt
wir
hätten getrennt
ihr
hättet getrennt
sie/Sie
hätten getrennt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trennen
du
würdest trennen
er/sie/es
würde trennen
wir
würden trennen
ihr
würdet trennen
sie/Sie
würden trennen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getrennt haben
du
würdest getrennt haben
er/sie/es
würde getrennt haben
wir
würden getrennt haben
ihr
würdet getrennt haben
sie/Sie
würden getrennt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [trennen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
