Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trete
du
tretest
er/sie/es
trete
wir
treten
ihr
tretet
sie/Sie
treten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei getreten
du
seiest getreten; seist getreten
er/sie/es
sei getreten
wir
seien getreten
ihr
seiet getreten
sie/Sie
seien getreten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde treten
du
werdest treten
er/sie/es
werde treten
wir
werden treten
ihr
werdet treten
sie/Sie
werden treten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getreten sein
du
werdest getreten sein
er/sie/es
werde getreten sein
wir
werden getreten sein
ihr
werdet getreten sein
sie/Sie
werden getreten sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
träte
du
trätest
er/sie/es
träte
wir
träten
ihr
trätet
sie/Sie
träten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre getreten
du
wärest getreten
er/sie/es
wäre getreten
wir
wären getreten
ihr
wäret getreten
sie/Sie
wären getreten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde treten
du
würdest treten
er/sie/es
würde treten
wir
würden treten
ihr
würdet treten
sie/Sie
würden treten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getreten sein
du
würdest getreten sein
er/sie/es
würde getreten sein
wir
würden getreten sein
ihr
würdet getreten sein
sie/Sie
würden getreten sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [treten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
