Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trommle; trommele
du
trommelst
er/sie/es
trommle; trommele
wir
trommeln
ihr
trommelt
sie/Sie
trommeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getrommelt
du
habest getrommelt
er/sie/es
habe getrommelt
wir
haben getrommelt
ihr
habet getrommelt
sie/Sie
haben getrommelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trommeln
du
werdest trommeln
er/sie/es
werde trommeln
wir
werden trommeln
ihr
werdet trommeln
sie/Sie
werden trommeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getrommelt haben
du
werdest getrommelt haben
er/sie/es
werde getrommelt haben
wir
werden getrommelt haben
ihr
werdet getrommelt haben
sie/Sie
werden getrommelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
trommelte
du
trommeltest
er/sie/es
trommelte
wir
trommelten
ihr
trommeltet
sie/Sie
trommelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getrommelt
du
hättest getrommelt
er/sie/es
hätte getrommelt
wir
hätten getrommelt
ihr
hättet getrommelt
sie/Sie
hätten getrommelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trommeln
du
würdest trommeln
er/sie/es
würde trommeln
wir
würden trommeln
ihr
würdet trommeln
sie/Sie
würden trommeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getrommelt haben
du
würdest getrommelt haben
er/sie/es
würde getrommelt haben
wir
würden getrommelt haben
ihr
würdet getrommelt haben
sie/Sie
würden getrommelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [trommeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
