Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trüge
du
trügest
er/sie/es
trüge
wir
trügen
ihr
trüget
sie/Sie
trügen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getrogen
du
habest getrogen
er/sie/es
habe getrogen
wir
haben getrogen
ihr
habet getrogen
sie/Sie
haben getrogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde trügen
du
werdest trügen
er/sie/es
werde trügen
wir
werden trügen
ihr
werdet trügen
sie/Sie
werden trügen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getrogen haben
du
werdest getrogen haben
er/sie/es
werde getrogen haben
wir
werden getrogen haben
ihr
werdet getrogen haben
sie/Sie
werden getrogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tröge
du
trögest; trögst
er/sie/es
tröge
wir
trögen
ihr
tröget; trögt
sie/Sie
trögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getrogen
du
hättest getrogen
er/sie/es
hätte getrogen
wir
hätten getrogen
ihr
hättet getrogen
sie/Sie
hätten getrogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde trügen
du
würdest trügen
er/sie/es
würde trügen
wir
würden trügen
ihr
würdet trügen
sie/Sie
würden trügen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getrogen haben
du
würdest getrogen haben
er/sie/es
würde getrogen haben
wir
würden getrogen haben
ihr
würdet getrogen haben
sie/Sie
würden getrogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [trügen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
