Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überdenke
du
überdenkest
er/sie/es
überdenke
wir
überdenken
ihr
überdenket
sie/Sie
überdenken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überdacht
du
habest überdacht
er/sie/es
habe überdacht
wir
haben überdacht
ihr
habet überdacht
sie/Sie
haben überdacht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überdenken
du
werdest überdenken
er/sie/es
werde überdenken
wir
werden überdenken
ihr
werdet überdenken
sie/Sie
werden überdenken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überdacht haben
du
werdest überdacht haben
er/sie/es
werde überdacht haben
wir
werden überdacht haben
ihr
werdet überdacht haben
sie/Sie
werden überdacht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überdächte
du
überdächtest
er/sie/es
überdächte
wir
überdächten
ihr
überdächtet
sie/Sie
überdächten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überdacht
du
hättest überdacht
er/sie/es
hätte überdacht
wir
hätten überdacht
ihr
hättet überdacht
sie/Sie
hätten überdacht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überdenken
du
würdest überdenken
er/sie/es
würde überdenken
wir
würden überdenken
ihr
würdet überdenken
sie/Sie
würden überdenken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überdacht haben
du
würdest überdacht haben
er/sie/es
würde überdacht haben
wir
würden überdacht haben
ihr
würdet überdacht haben
sie/Sie
würden überdacht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überdenken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
