Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
übertrage
du
übertragest
er/sie/es
übertrage
wir
übertragen
ihr
übertraget
sie/Sie
übertragen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe übertragen
du
habest übertragen
er/sie/es
habe übertragen
wir
haben übertragen
ihr
habet übertragen
sie/Sie
haben übertragen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde übertragen
du
werdest übertragen
er/sie/es
werde übertragen
wir
werden übertragen
ihr
werdet übertragen
sie/Sie
werden übertragen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde übertragen haben
du
werdest übertragen haben
er/sie/es
werde übertragen haben
wir
werden übertragen haben
ihr
werdet übertragen haben
sie/Sie
werden übertragen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
übertrüge
du
übertrügest; übertrügst
er/sie/es
übertrüge
wir
übertrügen
ihr
übertrüget; übertrügt
sie/Sie
übertrügen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte übertragen
du
hättest übertragen
er/sie/es
hätte übertragen
wir
hätte übertragen
ihr
hättet übertragen
sie/Sie
hätte übertragen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde übertragen
du
würdest übertragen
er/sie/es
würde übertragen
wir
würden übertragen
ihr
würdet übertragen
sie/Sie
würden übertragen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde übertragen haben
du
würdest übertragen haben
er/sie/es
würde übertragen haben
wir
würden übertragen haben
ihr
würdet übertragen haben
sie/Sie
würden übertragen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [übertragen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
