Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überwinde
du
überwindest
er/sie/es
überwinde
wir
überwinden
ihr
überwindet
sie/Sie
überwinden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überwunden
du
habest überwunden
er/sie/es
habe überwunden
wir
haben überwunden
ihr
habet überwunden
sie/Sie
haben überwunden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überwinden
du
werdest überwinden
er/sie/es
werde überwinden
wir
werden überwinden
ihr
werdet überwinden
sie/Sie
werden überwinden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überwunden haben
du
werdest überwunden haben
er/sie/es
werde überwunden haben
wir
werden überwunden haben
ihr
werdet überwunden haben
sie/Sie
werden überwunden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überwände
du
überwändest
er/sie/es
überwände
wir
überwänden
ihr
überwändet
sie/Sie
überwänden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überwunden
du
hättest überwunden
er/sie/es
hätte überwunden
wir
hätten überwunden
ihr
hättet überwunden
sie/Sie
hätten überwunden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überwinden
du
würdest überwinden
er/sie/es
würde überwinden
wir
würden überwinden
ihr
würdet überwinden
sie/Sie
würden überwinden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überwunden haben
du
würdest überwunden haben
er/sie/es
würde überwunden haben
wir
würden überwunden haben
ihr
würdet überwunden haben
sie/Sie
würden überwunden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überwinden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
