Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
umfasse
du
umfassest
er/sie/es
umfasse
wir
umfassen
ihr
umfasset
sie/Sie
umfassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe umfasst
du
habest umfasst
er/sie/es
habe umfasst
wir
haben umfasst
ihr
habet umfasst
sie/Sie
haben umfasst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde umfassen
du
werdest umfassen
er/sie/es
werde umfassen
wir
werden umfassen
ihr
werdet umfassen
sie/Sie
werden umfassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde umfasst haben
du
werdest umfasst haben
er/sie/es
werde umfasst haben
wir
werden umfasst haben
ihr
werdet umfasst haben
sie/Sie
werden umfasst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
umfasste
du
umfasstest
er/sie/es
umfasste
wir
umfassten
ihr
umfasstet
sie/Sie
umfassten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte umfasst
du
hättest umfasst
er/sie/es
hätte umfasst
wir
hätten umfasst
ihr
hättet umfasst
sie/Sie
hätten umfasst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde umfassen
du
würdest umfassen
er/sie/es
würde umfassen
wir
würden umfassen
ihr
würdet umfassen
sie/Sie
würden umfassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde umfasst haben
du
würdest umfasst haben
er/sie/es
würde umfasst haben
wir
würden umfasst haben
ihr
würdet umfasst haben
sie/Sie
würden umfasst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [umfassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
