Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gehe um
du
gehest um
er/sie/es
gehe um
wir
gehen um
ihr
gehet um
sie/Sie
gehen um
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei umgegangen
du
seiest umgegangen: seist umgegangen
er/sie/es
sei umgegangen
wir
seien umgegangen
ihr
seiet umgegangen
sie/Sie
seien umgegangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde umgehen
du
werdest umgehen
er/sie/es
werde umgehen
wir
werden umgehen
ihr
werdet umgehen
sie/Sie
werden umgehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde umgegangen sein
du
werdest umgegangen sein
er/sie/es
werde umgegangen sein
wir
werden umgegangen sein
ihr
werdet umgegangen sein
sie/Sie
werden umgegangen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ginge um
du
gingest um
er/sie/es
ginge um
wir
gingen um
ihr
ginget um
sie/Sie
gingen um
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre umgegangen
du
wärest umgegangen
er/sie/es
wäre umgegangen
wir
wären umgegangen
ihr
wäret umgegangen
sie/Sie
wären umgegangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde umgehen
du
würdest umgehen
er/sie/es
würde umgehen
wir
würden umgehen
ihr
würdet umgehen
sie/Sie
würden umgehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde umgegangen sein
du
würdest umgegangen sein
er/sie/es
würde umgegangen sein
wir
würden umgegangen sein
ihr
würdet umgegangen sein
sie/Sie
würden umgegangen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [umgehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.