Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
leite um
du
leitest um
er/sie/es
leite um
wir
leiten um
ihr
leitet um
sie/Sie
leiten um
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe umgeleitet
du
habest umgeleitet
er/sie/es
habe umgeleitet
wir
haben umgeleitet
ihr
habet umgeleitet
sie/Sie
haben umgeleitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde umleiten
du
werdest umleiten
er/sie/es
werde umleiten
wir
werden umleiten
ihr
werdet umleiten
sie/Sie
werden umleiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde umgeleitet haben
du
werdest umgeleitet haben
er/sie/es
werde umgeleitet haben
wir
werden umgeleitet haben
ihr
werdet umgeleitet haben
sie/Sie
werden umgeleitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
leitete um
du
leitetest um
er/sie/es
leitete um
wir
leiteten um
ihr
leitetet um
sie/Sie
leiteten um
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte umgeleitet
du
hättest umgeleitet
er/sie/es
hätte umgeleitet
wir
hätten umgeleitet
ihr
hättet umgeleitet
sie/Sie
hätten umgeleitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde umleiten
du
würdest umleiten
er/sie/es
würde umleiten
wir
würden umleiten
ihr
würdet umleiten
sie/Sie
würden umleiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde umgeleitet haben
du
würdest umgeleitet haben
er/sie/es
würde umgeleitet haben
wir
würden umgeleitet haben
ihr
würdet umgeleitet haben
sie/Sie
würden umgeleitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [umleiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
