Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verbessere
du
verbesserst
er/sie/es
verbessere
wir
verbessern
ihr
verbessert
sie/Sie
verbessern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verbessert
du
habest verbessert
er/sie/es
habe verbessert
wir
haben verbessert
ihr
habet verbessert
sie/Sie
haben verbessert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verbessern
du
werdest verbessern
er/sie/es
werde verbessern
wir
werden verbessern
ihr
werdet verbessern
sie/Sie
werden verbessern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verbessert haben
du
werdest verbessert haben
er/sie/es
werde verbessert haben
wir
werden verbessert haben
ihr
werdet verbessert haben
sie/Sie
werden verbessert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verbesserte
du
verbessertest
er/sie/es
verbesserte
wir
verbesserten
ihr
verbessertet
sie/Sie
verbesserten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verbessert
du
hättest verbessert
er/sie/es
hätte verbessert
wir
hätten verbessert
ihr
hättet verbessert
sie/Sie
hätten verbessert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verbessern
du
würdest verbessern
er/sie/es
würde verbessern
wir
würden verbessern
ihr
würdet verbessern
sie/Sie
würden verbessern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verbessert haben
du
würdest verbessert haben
er/sie/es
würde verbessert haben
wir
würden verbessert haben
ihr
würdet verbessert haben
sie/Sie
würden verbessert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verbessern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.