Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verbringe
du
verbringest
er/sie/es
verbringe
wir
verbringen
ihr
verbringet
sie/Sie
verbringen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verbracht
du
habest verbracht
er/sie/es
habe verbracht
wir
haben verbracht
ihr
habet verbracht
sie/Sie
haben verbracht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verbringen
du
werdest verbringen
er/sie/es
werde verbringen
wir
werden verbringen
ihr
werdet verbringen
sie/Sie
werden verbringen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verbracht haben
du
werdest verbracht haben
er/sie/es
werde verbracht haben
wir
werden verbracht haben
ihr
werdet verbracht haben
sie/Sie
werden verbracht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verbrächte
du
verbrächtest
er/sie/es
verbrächte
wir
verbrächten
ihr
verbrächtet
sie/Sie
verbrächten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verbracht
du
hättest verbracht
er/sie/es
hätte verbracht
wir
hätten verbracht
ihr
hättet verbracht
sie/Sie
hätten verbracht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verbringen
du
würdest verbringen
er/sie/es
würde verbringen
wir
würden verbringen
ihr
würdet verbringen
sie/Sie
würden verbringen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verbracht haben
du
würdest verbracht haben
er/sie/es
würde verbracht haben
wir
würden verbracht haben
ihr
würdet verbracht haben
sie/Sie
würden verbracht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verbringen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
