Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vergifte
du
vergiftest
er/sie/es
vergifte
wir
vergiften
ihr
vergiftet
sie/Sie
vergiften
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vergiftet
du
habest vergiftet
er/sie/es
habe vergiftet
wir
haben vergiftet
ihr
habet vergiftet
sie/Sie
haben vergiftet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vergiften
du
werdest vergiften
er/sie/es
werde vergiften
wir
werden vergiften
ihr
werdet vergiften
sie/Sie
werden vergiften
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vergiftet haben
du
werdest vergiftet haben
er/sie/es
werde vergiftet haben
wir
werden vergiftet haben
ihr
werdet vergiftet haben
sie/Sie
werden vergiftet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vergiftete
du
vergiftetest
er/sie/es
vergiftete
wir
vergifteten
ihr
vergiftetet
sie/Sie
vergifteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vergiftet
du
hättest vergiftet
er/sie/es
hätte vergiftet
wir
hätten vergiftet
ihr
hättet vergiftet
sie/Sie
hätten vergiftet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vergiften
du
würdest vergiften
er/sie/es
würde vergiften
wir
würden vergiften
ihr
würdet vergiften
sie/Sie
würden vergiften
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vergiftet haben
du
würdest vergiftet haben
er/sie/es
würde vergiftet haben
wir
würden vergiftet haben
ihr
würdet vergiftet haben
sie/Sie
würden vergiftet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vergiften]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
