Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verhafte
du
verhaftest
er/sie/es
verhafte
wir
verhaften
ihr
verhaftet
sie/Sie
verhaften
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verhaftet
du
habest verhaftet
er/sie/es
habe verhaftet
wir
haben verhaftet
ihr
habet verhaftet
sie/Sie
haben verhaftet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verhaften
du
werdest verhaften
er/sie/es
werde verhaften
wir
werden verhaften
ihr
werdet verhaften
sie/Sie
werden verhaften
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verhaftet haben
du
werdest verhaftet haben
er/sie/es
werde verhaftet haben
wir
werden verhaftet haben
ihr
werdet verhaftet haben
sie/Sie
werden verhaftet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verhaftete
du
verhaftetest
er/sie/es
verhaftete
wir
verhafteten
ihr
verhaftetet
sie/Sie
verhafteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verhaftet
du
hättest verhaftet
er/sie/es
hätte verhaftet
wir
hätten verhaftet
ihr
hättet verhaftet
sie/Sie
hätten verhaftet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verhaften
du
würdest verhaften
er/sie/es
würde verhaften
wir
würden verhaften
ihr
würdet verhaften
sie/Sie
würden verhaften
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verhaftet haben
du
würdest verhaftet haben
er/sie/es
würde verhaftet haben
wir
würden verhaftet haben
ihr
würdet verhaftet haben
sie/Sie
würden verhaftet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verhaften]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
