Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verlaufe
du
verlaufest
er/sie/es
verlaufe
wir
verlaufen
ihr
verlaufet
sie/Sie
verlaufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei verlaufen
du
seiest verlaufen; seist verlaufen
er/sie/es
sei verlaufen
wir
seien verlaufen
ihr
seiet verlaufen
sie/Sie
seien verlaufen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verlaufen
du
werdest verlaufen
er/sie/es
werde verlaufen
wir
werden verlaufen
ihr
werdet verlaufen
sie/Sie
werden verlaufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verlaufen sein
du
werdest verlaufen sein
er/sie/es
werde verlaufen sein
wir
werden verlaufen sein
ihr
werdet verlaufen sein
sie/Sie
werden verlaufen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verliefe
du
verliefest
er/sie/es
verliefe
wir
verliefen
ihr
verliefet
sie/Sie
verliefen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre verlaufen
du
wärest verlaufen
er/sie/es
wäre verlaufen
wir
wären verlaufen
ihr
wäret verlaufen
sie/Sie
wären verlaufen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verlaufen
du
würdest verlaufen
er/sie/es
würde verlaufen
wir
würden verlaufen
ihr
würdet verlaufen
sie/Sie
würden verlaufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verlaufen sein
du
würdest verlaufen sein
er/sie/es
würde verlaufen sein
wir
würden verlaufen sein
ihr
würdet verlaufen sein
sie/Sie
würden verlaufen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verlaufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
