Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verlösche
du
verlöschest
er/sie/es
verlösche
wir
verlöschen
ihr
verlöschet
sie/Sie
verlöschen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verloschen; verlöscht
du
werdest verloschen; verlöscht
er/sie/es
werde verloschen; verlöscht
wir
werden verloschen; verlöscht
ihr
werdet verloschen; verlöscht
sie/Sie
werden verloschen; verlöscht
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verlösche; verlosch
du
verlöschest; verlöschst; verloschest; verloschst
er/sie/es
verlösche; verlosch
wir
verlöschen; verloschen
ihr
verlöschet; verlöscht; verloscht
sie/Sie
verlöschen; verloschen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre verloschen; verlöscht
du
wärest verloschen; verlöscht
er/sie/es
wäre verloschen; verlöscht
wir
wären verloschen; verlöscht
ihr
wäret verloschen; verlöscht
sie/Sie
wären verloschen; verlöscht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verlöschen
du
würdest verlöschen
er/sie/es
würde verlöschen
wir
würden verlöschen
ihr
würdet verlöschen
sie/Sie
würden verlöschen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verloschen sein
du
würdest verloschen; verlöscht sein
er/sie/es
würde verloschen; verlöscht sein
wir
würden verloschen; verlöscht sein
ihr
würdet verloschen; verlöscht sein
sie/Sie
würden verloschen; verlöscht sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [verlöschen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
