Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vermarkte
du
vermarktest
er/sie/es
vermarkte
wir
vermarkten
ihr
vermarktet
sie/Sie
vermarkten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vermarktet
du
habest vermarktet
er/sie/es
habe vermarktet
wir
haben vermarktet
ihr
habet vermarktet
sie/Sie
haben vermarktet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vermarkten
du
werdest vermarkten
er/sie/es
werde vermarkten
wir
werden vermarkten
ihr
werdet vermarkten
sie/Sie
werden vermarkten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vermarktet haben
du
werdest vermarktet haben
er/sie/es
werde vermarktet haben
wir
werden vermarktet haben
ihr
werdet vermarktet haben
sie/Sie
werden vermarktet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vermarktete
du
vermarktetest
er/sie/es
vermarktete
wir
vermarkteten
ihr
vermarktetet
sie/Sie
vermarkteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vermarktet
du
hättest vermarktet
er/sie/es
hätte vermarktet
wir
hätten vermarktet
ihr
hättet vermarktet
sie/Sie
hätten vermarktet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vermarkten
du
würdest vermarkten
er/sie/es
würde vermarkten
wir
würden vermarkten
ihr
würdet vermarkten
sie/Sie
würden vermarkten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vermarktet haben
du
würdest vermarktet haben
er/sie/es
würde vermarktet haben
wir
würden vermarktet haben
ihr
würdet vermarktet haben
sie/Sie
würden vermarktet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vermarkten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
