Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vermeide
du
vermeidest
er/sie/es
vermeide
wir
vermeiden
ihr
vermeidet
sie/Sie
vermeiden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vermieden
du
habest vermieden
er/sie/es
habe vermieden
wir
haben vermieden
ihr
habet vermieden
sie/Sie
haben vermieden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vermeiden
du
werdest vermeiden
er/sie/es
werde vermeiden
wir
werden vermeiden
ihr
werdet vermeiden
sie/Sie
werden vermeiden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vermieden haben
du
werdest vermieden haben
er/sie/es
werde vermieden haben
wir
werden vermieden haben
ihr
werdet vermieden haben
sie/Sie
werden vermieden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vermiede
du
vermiedest
er/sie/es
vermiede
wir
vermieden
ihr
vermiedet
sie/Sie
vermieden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vermieden
du
hättest vermieden
er/sie/es
hätte vermieden
wir
hätten vermieden
ihr
hättet vermieden
sie/Sie
hätten vermieden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vermeiden
du
würdest vermeiden
er/sie/es
würde vermeiden
wir
würden vermeiden
ihr
würdet vermeiden
sie/Sie
würden vermeiden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vermieden haben
du
würdest vermieden haben
er/sie/es
würde vermieden haben
wir
würden vermieden haben
ihr
würdet vermieden haben
sie/Sie
würden vermieden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vermeiden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
