Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verstärke
du
verstärkest
er/sie/es
verstärke
wir
verstärken
ihr
verstärket
sie/Sie
verstärken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verstärkt
du
habest verstärkt
er/sie/es
habe verstärkt
wir
haben verstärkt
ihr
habet verstärkt
sie/Sie
haben verstärkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verstärken
du
werdest verstärken
er/sie/es
werde verstärken
wir
werden verstärken
ihr
werdet verstärken
sie/Sie
werden verstärken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verstärkt haben
du
werdest verstärkt haben
er/sie/es
werde verstärkt haben
wir
werden verstärkt haben
ihr
werdet verstärkt haben
sie/Sie
werden verstärkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verstärkte
du
verstärktest
er/sie/es
verstärkte
wir
verstärkten
ihr
verstärktet
sie/Sie
verstärkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verstärkt
du
hättest verstärkt
er/sie/es
hätte verstärkt
wir
hätten verstärkt
ihr
hättet verstärkt
sie/Sie
hätten verstärkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verstärken
du
würdest verstärken
er/sie/es
würde verstärken
wir
würden verstärken
ihr
würdet verstärken
sie/Sie
würden verstärken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verstärkt haben
du
würdest verstärkt haben
er/sie/es
würde verstärkt haben
wir
würden verstärkt haben
ihr
würdet verstärkt haben
sie/Sie
würden verstärkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verstärken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
