Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verstoße
du
verstoßest
er/sie/es
verstoße
wir
verstoßen
ihr
verstoßet
sie/Sie
verstoßen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verstoßen
du
habest verstoßen
er/sie/es
habe verstoßen
wir
haben verstoßen
ihr
habet verstoßen
sie/Sie
haben verstoßen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verstoßen
du
werdest verstoßen
er/sie/es
werde verstoßen
wir
werden verstoßen
ihr
werdet verstoßen
sie/Sie
werden verstoßen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verstoßen haben
du
werdest verstoßen haben
er/sie/es
werde verstoßen haben
wir
werden verstoßen haben
ihr
werdet verstoßen haben
sie/Sie
werden verstoßen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verstieße
du
verstießest
er/sie/es
verstieße
wir
verstießen
ihr
verstießet
sie/Sie
verstießen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verstoßen
du
hättest verstoßen
er/sie/es
hätte verstoßen
wir
hätten verstoßen
ihr
hättet verstoßen
sie/Sie
hätten verstoßen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verstoßen
du
würdest verstoßen
er/sie/es
würde verstoßen
wir
würden verstoßen
ihr
würdet verstoßen
sie/Sie
würden verstoßen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verstoßen haben
du
würdest verstoßen haben
er/sie/es
würde verstoßen haben
wir
würden verstoßen haben
ihr
würdet verstoßen haben
sie/Sie
würden verstoßen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verstoßen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
