Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verteidige
du
verteidigest
er/sie/es
verteidige
wir
verteidigen
ihr
verteidiget
sie/Sie
verteidigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verteidigt
du
habest verteidigt
er/sie/es
habe verteidigt
wir
haben verteidigt
ihr
habet verteidigt
sie/Sie
haben verteidigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verteidigen
du
werdest verteidigen
er/sie/es
werde verteidigen
wir
werden verteidigen
ihr
werdet verteidigen
sie/Sie
werden verteidigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verteidigt haben
du
werdest verteidigt haben
er/sie/es
werde verteidigt haben
wir
werden verteidigt haben
ihr
werdet verteidigt haben
sie/Sie
werden verteidigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verteidigte
du
verteidigtest
er/sie/es
verteidigte
wir
verteidigten
ihr
verteidigtet
sie/Sie
verteidigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verteidigt
du
hättest verteidigt
er/sie/es
hätte verteidigt
wir
hätten verteidigt
ihr
hättet verteidigt
sie/Sie
hätten verteidigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verteidigen
du
würdest verteidigen
er/sie/es
würde verteidigen
wir
würden verteidigen
ihr
würdet verteidigen
sie/Sie
würden verteidigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verteidigt haben
du
würdest verteidigt haben
er/sie/es
würde verteidigt haben
wir
würden verteidigt haben
ihr
würdet verteidigt haben
sie/Sie
würden verteidigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verteidigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
