Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verteile
du
verteilest
er/sie/es
verteile
wir
verteilen
ihr
verteilet
sie/Sie
verteilen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verteilt
du
habest verteilt
er/sie/es
habe verteilt
wir
haben verteilt
ihr
habet verteilt
sie/Sie
haben verteilt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verteilen
du
werdest verteilen
er/sie/es
werde verteilen
wir
werden verteilen
ihr
werdet verteilen
sie/Sie
werden verteilen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verteilt haben
du
werdest verteilt haben
er/sie/es
werde verteilt haben
wir
werden verteilt haben
ihr
werdet verteilt haben
sie/Sie
werden verteilt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verteilte
du
verteiltest
er/sie/es
verteilte
wir
verteilten
ihr
verteiltet
sie/Sie
verteilten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verteilt
du
hättest verteilt
er/sie/es
hätte verteilt
wir
hätten verteilt
ihr
hättet verteilt
sie/Sie
hätten verteilt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verteilen
du
würdest verteilen
er/sie/es
würde verteilen
wir
würden verteilen
ihr
würdet verteilen
sie/Sie
würden verteilen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verteilt haben
du
würdest verteilt haben
er/sie/es
würde verteilt haben
wir
würden verteilt haben
ihr
würdet verteilt haben
sie/Sie
würden verteilt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verteilen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
