Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vertrete
du
vertretest
er/sie/es
vertrete
wir
vertreten
ihr
vertretet
sie/Sie
vertreten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vertreten
du
habest vertreten
er/sie/es
habe vertreten
wir
haben vertreten
ihr
habet vertreten
sie/Sie
haben vertreten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vertreten
du
werdest vertreten
er/sie/es
werde vertreten
wir
werden vertreten
ihr
werdet vertreten
sie/Sie
werden vertreten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vertreten haben
du
werdest vertreten haben
er/sie/es
werde vertreten haben
wir
werden vertreten haben
ihr
werdet vertreten haben
sie/Sie
werden vertreten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verträte
du
verträtest
er/sie/es
verträte
wir
verträten
ihr
verträtet
sie/Sie
verträten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vertreten
du
hättest vertreten
er/sie/es
hätte vertreten
wir
hätten vertreten
ihr
hättet vertreten
sie/Sie
hätten vertreten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vertreten
du
würdest vertreten
er/sie/es
würde vertreten
wir
würden vertreten
ihr
würdet vertreten
sie/Sie
würden vertreten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vertreten haben
du
würdest vertreten haben
er/sie/es
würde vertreten haben
wir
würden vertreten haben
ihr
würdet vertreten haben
sie/Sie
würden vertreten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vertreten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
