Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verursache
du
verursachest
er/sie/es
verursache
wir
verursachen
ihr
verursachet
sie/Sie
verursachen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verursacht
du
habest verursacht
er/sie/es
habe verursacht
wir
haben verursacht
ihr
habet verursacht
sie/Sie
haben verursacht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verursachen
du
werdest verursachen
er/sie/es
werde verursachen
wir
werden verursachen
ihr
werdet verursachen
sie/Sie
werden verursachen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verursacht haben
du
werdest verursacht haben
er/sie/es
werde verursacht haben
wir
werden verursacht haben
ihr
werdet verursacht haben
sie/Sie
werden verursacht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verursachte
du
verursachtest
er/sie/es
verursachte
wir
verursachten
ihr
verursachtet
sie/Sie
verursachten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verursacht
du
hättest verursacht
er/sie/es
hätte verursacht
wir
hätten verursacht
ihr
hättet verursacht
sie/Sie
hätten verursacht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verursachen
du
würdest verursachen
er/sie/es
würde verursachen
wir
würden verursachen
ihr
würdet verursachen
sie/Sie
würden verursachen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verursacht haben
du
würdest verursacht haben
er/sie/es
würde verursacht haben
wir
würden verursacht haben
ihr
würdet verursacht haben
sie/Sie
würden verursacht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verursachen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
