Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verzeihe
du
verzeihest
er/sie/es
verzeihe
wir
verzeihen
ihr
verzeihet
sie/Sie
verzeihen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verziehen
du
habest verziehen
er/sie/es
habe verziehen
wir
haben verziehen
ihr
habet verziehen
sie/Sie
haben verziehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verzeihen
du
werdest verzeihen
er/sie/es
werde verzeihen
wir
werden verzeihen
ihr
werdet verzeihen
sie/Sie
werden verzeihen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verziehen haben
du
werdest verziehen haben
er/sie/es
werde verziehen haben
wir
werden verziehen haben
ihr
werdet verziehen haben
sie/Sie
werden verziehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verziehe
du
verziehest
er/sie/es
verziehe
wir
verziehen
ihr
verziehet
sie/Sie
verziehen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verziehen
du
hättest verziehen
er/sie/es
hätte verziehen
wir
hätten verziehen
ihr
hättet verziehen
sie/Sie
hätten verziehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verzeihen
du
würdest verzeihen
er/sie/es
würde verzeihen
wir
würden verzeihen
ihr
würdet verzeihen
sie/Sie
würden verzeihen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verziehen haben
du
würdest verziehen haben
er/sie/es
würde verziehen haben
wir
würden verziehen haben
ihr
würdet verziehen haben
sie/Sie
würden verziehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [verzeihen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
