Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
komme vorbei
du
kommest vorbei
er/sie/es
komme vorbei
wir
kommen vorbei
ihr
kommet vorbei
sie/Sie
kommen vorbei
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei vorbeigekommen
du
seiest vorbeigekommen; seist vorbeigekommen
er/sie/es
sei vorbeigekommen
wir
seien vorbeigekommen
ihr
seiet vorbeigekommen
sie/Sie
seien vorbeigekommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vorbeikommen
du
werdest vorbeikommen
er/sie/es
werde vorbeikommen
wir
werden vorbeikommen
ihr
werdet vorbeikommen
sie/Sie
werden vorbeikommen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vorbeigekommen sein
du
werdest vorbeigekommen sein
er/sie/es
werde vorbeigekommen sein
wir
werden vorbeigekommen sein
ihr
werdet vorbeigekommen sein
sie/Sie
werden vorbeigekommen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
käme vorbei
du
kämest vorbei; kämst vorbei
er/sie/es
käme vorbei
wir
kämen vorbei
ihr
kämet vorbei; kämt vorbei
sie/Sie
kämen vorbei
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre vorbeigekommen
du
wärest vorbeigekommen
er/sie/es
wäre vorbeigekommen
wir
wären vorbeigekommen
ihr
wäret vorbeigekommen
sie/Sie
wären vorbeigekommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vorbeikommen
du
würdest vorbeikommen
er/sie/es
würde vorbeikommen
wir
würden vorbeikommen
ihr
würdet vorbeikommen
sie/Sie
würden vorbeikommen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vorbeigekommen sein
du
würdest vorbeigekommen sein
er/sie/es
würde vorbeigekommen sein
wir
würden vorbeigekommen sein
ihr
würdet vorbeigekommen sein
sie/Sie
würden vorbeigekommen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vorbeikommen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
