Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lege vor
du
legest vor
er/sie/es
lege vor
wir
legen vor
ihr
leget vor
sie/Sie
legen vor
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vorgelegt
du
habest vorgelegt
er/sie/es
habe vorgelegt
wir
haben vorgelegt
ihr
habet vorgelegt
sie/Sie
haben vorgelegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vorlegen
du
werdest vorlegen
er/sie/es
werde vorlegen
wir
werden vorlegen
ihr
werdet vorlegen
sie/Sie
werden vorlegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vorgelegt haben
du
werdest vorgelegt haben
er/sie/es
werde vorgelegt haben
wir
werden vorgelegt haben
ihr
werdet vorgelegt haben
sie/Sie
werden vorgelegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
legte vor
du
legtest vor
er/sie/es
legte vor
wir
legten vor
ihr
legtet vor
sie/Sie
legten vor
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vorgelegt
du
hättest vorgelegt
er/sie/es
hätte vorgelegt
wir
hätten vorgelegt
ihr
hättet vorgelegt
sie/Sie
hätten vorgelegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vorlegen
du
würdest vorlegen
er/sie/es
würde vorlegen
wir
würden vorlegen
ihr
würdet vorlegen
sie/Sie
würden vorlegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vorgelegt haben
du
würdest vorgelegt haben
er/sie/es
würde vorgelegt haben
wir
würden vorgelegt haben
ihr
würdet vorgelegt haben
sie/Sie
würden vorgelegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vorlegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.