Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sehe vor
du
sehest vor
er/sie/es
sehe vor
wir
sehen vor
ihr
sehet vor
sie/Sie
sehen vor
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vorgesehen
du
habest vorgesehen
er/sie/es
habe vorgesehen
wir
haben vorgesehen
ihr
habet vorgesehen
sie/Sie
haben vorgesehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vorsehen
du
werdest vorsehen
er/sie/es
werde vorsehen
wir
werden vorsehen
ihr
werdet vorsehen
sie/Sie
werden vorsehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vorgesehen haben
du
werdest vorgesehen haben
er/sie/es
werde vorgesehen haben
wir
werden vorgesehen haben
ihr
werdet vorgesehen haben
sie/Sie
werden vorgesehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sähe vor
du
sähest vor; sähst vor
er/sie/es
sähe vor
wir
sähen vor
ihr
sähet vor; säht vor
sie/Sie
sähen vor
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vorgesehen
du
hättest vorgesehen
er/sie/es
hätte vorgesehen
wir
hätten vorgesehen
ihr
hättet vorgesehen
sie/Sie
hätten vorgesehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vorsehen
du
würdest vorsehen
er/sie/es
würde vorsehen
wir
würden vorsehen
ihr
würdet vorsehen
sie/Sie
würden vorsehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vorgesehen haben
du
würdest vorgesehen haben
er/sie/es
würde vorgesehen haben
wir
würden vorgesehen haben
ihr
würdet vorgesehen haben
sie/Sie
würden vorgesehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vorsehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
