Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wachse
du
wachsest
er/sie/es
wachse
wir
wachsen
ihr
wachset
sie/Sie
wachsen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gewachsen
du
seiest gewachsen; seist gewachsen
er/sie/es
sei gewachsen
wir
seien gewachsen
ihr
seiet gewachsen
sie/Sie
seien gewachsen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wachsen
du
werdest wachsen
er/sie/es
werde wachsen
wir
werden wachsen
ihr
werdet wachsen
sie/Sie
werden wachsen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewachsen sein
du
werdest gewachsen sein
er/sie/es
werde gewachsen sein
wir
werden gewachsen sein
ihr
werdet gewachsen sein
sie/Sie
werden gewachsen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wüchse
du
wüchsest
er/sie/es
wüchse
wir
wüchsen
ihr
wüchset
sie/Sie
wüchsen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gewachsen
du
wärest gewachsen
er/sie/es
wäre gewachsen
wir
wären gewachsen
ihr
wäret gewachsen
sie/Sie
wären gewachsen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wachsen
du
würdest wachsen
er/sie/es
würde wachsen
wir
würden wachsen
ihr
würdet wachsen
sie/Sie
würden wachsen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewachsen sein
du
würdest gewachsen sein
er/sie/es
würde gewachsen sein
wir
würden gewachsen sein
ihr
würdet gewachsen sein
sie/Sie
würden gewachsen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [wachsen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
