Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wehre
du
wehrest
er/sie/es
wehre
wir
wehren
ihr
wehret
sie/Sie
wehren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewehrt
du
habest gewehrt
er/sie/es
habe gewehrt
wir
haben gewehrt
ihr
habet gewehrt
sie/Sie
haben gewehrt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wehren
du
werdest wehren
er/sie/es
werde wehren
wir
werden wehren
ihr
werdet wehren
sie/Sie
werden wehren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewehrt haben
du
werdest gewehrt haben
er/sie/es
werde gewehrt haben
wir
werden gewehrt haben
ihr
werdet gewehrt haben
sie/Sie
werden gewehrt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wehrte
du
wehrtest
er/sie/es
wehrte
wir
wehrten
ihr
wehrtet
sie/Sie
wehrten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewehrt
du
hättest gewehrt
er/sie/es
hätte gewehrt
wir
hätten gewehrt
ihr
hättet gewehrt
sie/Sie
hätten gewehrt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wehren
du
würdest wehren
er/sie/es
würde wehren
wir
würden wehren
ihr
würdet wehren
sie/Sie
würden wehren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewehrt haben
du
würdest gewehrt haben
er/sie/es
würde gewehrt haben
wir
würden gewehrt haben
ihr
würdet gewehrt haben
sie/Sie
würden gewehrt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [wehren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
