Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
werbe
du
werbest
er/sie/es
werbe
wir
werben
ihr
werbet
sie/Sie
werben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geworben
du
habest geworben
er/sie/es
habe geworben
wir
haben geworben
ihr
habet geworben
sie/Sie
haben geworben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde werben
du
werdest werben
er/sie/es
werde werben
wir
werden werben
ihr
werdet werben
sie/Sie
werden werben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geworben haben
du
werdest geworben haben
er/sie/es
werde geworben haben
wir
werden geworben haben
ihr
werdet geworben haben
sie/Sie
werden geworben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
würbe
du
würbest; würbst
er/sie/es
würbe
wir
würben
ihr
würbet; würbt
sie/Sie
würben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geworben
du
hättest geworben
er/sie/es
hätte geworben
wir
hätten geworben
ihr
hättet geworben
sie/Sie
hätten geworben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde werben
du
würdest werben
er/sie/es
würde werben
wir
würden werben
ihr
würdet werben
sie/Sie
würden werben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geworben haben
du
würdest geworben haben
er/sie/es
würde geworben haben
wir
würden geworben haben
ihr
würdet geworben haben
sie/Sie
würden geworben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [werben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
