Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
werfe
du
werfest
er/sie/es
werfe
wir
werfen
ihr
werfet
sie/Sie
werfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geworfen
du
habest geworfen
er/sie/es
habe geworfen
wir
haben geworfen
ihr
habet geworfen
sie/Sie
haben geworfen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde werfen
du
werdest werfen
er/sie/es
werde werfen
wir
werden werfen
ihr
werdet werfen
sie/Sie
werden werfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geworfen haben
du
werdest geworfen haben
er/sie/es
werde geworfen haben
wir
werden geworfen haben
ihr
werdet geworfen haben
sie/Sie
werden geworfen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
würfe
du
würfest; würfst
er/sie/es
würfe
wir
würfen
ihr
würfet; würft
sie/Sie
würfen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geworfen
du
hättest geworfen
er/sie/es
hätte geworfen
wir
hätten geworfen
ihr
hättet geworfen
sie/Sie
hätten geworfen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde werfen
du
würdest werfen
er/sie/es
würde werfen
wir
würden werfen
ihr
würdet werfen
sie/Sie
würden werfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geworfen haben
du
würdest geworfen haben
er/sie/es
würde geworfen haben
wir
würden geworfen haben
ihr
würdet geworfen haben
sie/Sie
würden geworfen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [werfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
