Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
widerspreche
du
widersprechest
er/sie/es
widerspreche
wir
widersprechen
ihr
widersprechet
sie/Sie
widersprechen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe widersprochen
du
habest widersprochen
er/sie/es
habe widersprochen
wir
haben widersprochen
ihr
habet widersprochen
sie/Sie
haben widersprochen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde widersprechen
du
werdest widersprechen
er/sie/es
werde widersprechen
wir
werden widersprechen
ihr
werdet widersprechen
sie/Sie
werden widersprechen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde widersprochen haben
du
werdest widersprochen haben
er/sie/es
werde widersprochen haben
wir
werden widersprochen haben
ihr
werdet widersprochen haben
sie/Sie
werden widersprochen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
widerspräche
du
widersprächest; widersprächst
er/sie/es
widerspräche
wir
widersprächen
ihr
widersprächet; widersprächt
sie/Sie
widersprächen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte widersprochen
du
hättest widersprochen
er/sie/es
hätte widersprochen
wir
hätten widersprochen
ihr
hättet widersprochen
sie/Sie
hätten widersprochen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde widersprechen
du
würdest widersprechen
er/sie/es
würde widersprechen
wir
würden widersprechen
ihr
würdet widersprechen
sie/Sie
würden widersprechen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde widersprochen haben
du
würdest widersprochen haben
er/sie/es
würde widersprochen haben
wir
würden widersprochen haben
ihr
würdet widersprochen haben
sie/Sie
würden widersprochen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [widersprechen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
