Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
winde
du
windest
er/sie/es
winde
wir
winden
ihr
windet
sie/Sie
winden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewunden
du
habest gewunden
er/sie/es
habe gewunden
wir
haben gewunden
ihr
habet gewunden
sie/Sie
haben gewunden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde winden
du
werdest winden
er/sie/es
werde winden
wir
werden winden
ihr
werdet winden
sie/Sie
werden winden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewunden haben
du
werdest gewunden haben
er/sie/es
werde gewunden haben
wir
werden gewunden haben
ihr
werdet gewunden haben
sie/Sie
werden gewunden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wände
du
wändest
er/sie/es
wände
wir
wänden
ihr
wändet
sie/Sie
wänden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewunden
du
hättest gewunden
er/sie/es
hätte gewunden
wir
hätten gewunden
ihr
hättet gewunden
sie/Sie
hätten gewunden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde winden
du
würdest winden
er/sie/es
würde winden
wir
würden winden
ihr
würdet winden
sie/Sie
würden winden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewunden haben
du
würdest gewunden haben
er/sie/es
würde gewunden haben
wir
würden gewunden haben
ihr
würdet gewunden haben
sie/Sie
würden gewunden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [winden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.