Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wolle
du
wollest
er/sie/es
wolle
wir
wollen
ihr
wollet
sie/Sie
wollen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewollt
du
habest gewollt
er/sie/es
habe gewollt
wir
haben gewollt
ihr
habet gewollt
sie/Sie
haben gewollt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wollen
du
werdest wollen
er/sie/es
werde wollen
wir
werden wollen
ihr
werdet wollen
sie/Sie
werden wollen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewollt haben
du
werdest gewollt haben
er/sie/es
werde gewollt haben
wir
werden gewollt haben
ihr
werdet gewollt haben
sie/Sie
werden gewollt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wollte
du
wolltest
er/sie/es
wollte
wir
wollten
ihr
wolltet
sie/Sie
wollten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewollt
du
hättest gewollt
er/sie/es
hätte gewollt
wir
hätten gewollt
ihr
hättet gewollt
sie/Sie
hätten gewollt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wollen
du
würdest wollen
er/sie/es
würde wollen
wir
würden wollen
ihr
würdet wollen
sie/Sie
würden wollen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewollt haben
du
würdest gewollt haben
er/sie/es
würde gewollt haben
wir
würden gewollt haben
ihr
würdet gewollt haben
sie/Sie
würden gewollt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [wollen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
