Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zeichne
du
zeichnest
er/sie/es
zeichne
wir
zeichnen
ihr
zeichnet
sie/Sie
zeichnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezeichnet
du
habest gezeichnet
er/sie/es
habe gezeichnet
wir
haben gezeichnet
ihr
habet gezeichnet
sie/Sie
haben gezeichnet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zeichnen
du
werdest zeichnen
er/sie/es
werde zeichnen
wir
werden zeichnen
ihr
werdet zeichnen
sie/Sie
werden zeichnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezeichnet haben
du
werdest gezeichnet haben
er/sie/es
werde gezeichnet haben
wir
werden gezeichnet haben
ihr
werdet gezeichnet haben
sie/Sie
werden gezeichnet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zeichnete
du
zeichnetest
er/sie/es
zeichnete
wir
zeichneten
ihr
zeichnetet
sie/Sie
zeichneten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezeichnet
du
hättest gezeichnet
er/sie/es
hätte gezeichnet
wir
hätten gezeichnet
ihr
hättet gezeichnet
sie/Sie
hätten gezeichnet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zeichnen
du
würdest zeichnen
er/sie/es
würde zeichnen
wir
würden zeichnen
ihr
würdet zeichnen
sie/Sie
würden zeichnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezeichnet haben
du
würdest gezeichnet haben
er/sie/es
würde gezeichnet haben
wir
würden gezeichnet haben
ihr
würdet gezeichnet haben
sie/Sie
würden gezeichnet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zeichnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
